Pred časom som bol mladý a zdravý,

rodičia boli super, mali ma radi.

Neskôr kamaráti ponúkli mi trávu,

začal som húliť pri tom piť kávu.

Nechcel som už ľudí zdraviť,

škola prestala ma baviť.

Fajčil a pil som,

sedel každý večer za barom

časom dával som si piko pod stolom.

Neskôr chcel som prestať, problémov sa zbaviť,

 túžil som opäť doma prespať, ľudí zase zdraviť.

Išiel som na liečenie plný nádeje,

cez okno pozoroval som život,

snehové záveje.

Drogy sú všade okolo nás,

mal som vtedy počúvať iný hlas.

Neskúšajte drogy prosím vás.

Každý človek má možnosť výberu,

buď sa bude riadiť rozumom,

alebo pôjde do zberu.

Tomáš Čavoj, 2.E

Volám sa Ľubo,

Prezývajú ma Bubo.

Mám pekný bubon,

ale krajší má Kubo.

Na záhrade mám strom,

asi som v tom.

Pod ním je Marika,

Spapala básnika.

V Marike je on,

asi padnem ako strom.

Padám padám na ten chodník

a do úst mi skočil hnedý koník.

Ach ty jedno hnusné zviera

ostane z teba prašní diera.

Už mám toho dosť

nerob mi väčšiu zlosť.

Tiež mám iba jedny nervy

hodím si ich do konzervy.

Bude to riadna masa,

ako keď zabijem prasa.

Ľubo Blaško, 2.E

Moja milá domáca úloha

Vymyslieť báseň,

to je pre mňa za trest.

Ako keby na jeseň

chcel som jar von vyvliecť.

Improvizovať v nej veľmi musím,

ako keď rozprávam, že som pásol husi.

Nespraviť ju je veľký hriech,

nespraviť ju – päťka hneď.

Profesor by sa mi hneď vysmial,

druhák by som ďalší rok ostal.

Šípim, šípim, prišiel som na to,

že mi ten rok nestojí za to.

Koho sa spýtať? Kto má na to črevo?

Ja na to nie som, som na to drevo.

Rozmýšľam nad tým, či sa trápim sám,

keby tak myšlienky chodili ako spam.

Ostáva mi nádej jediná,

nie je to moja rodina.

Dúfam, že nebudem nakoniec jediný,

čo si odnesie päťku z hodiny.

 Jozef Kazimír, 2.E

Moja najobľúbenejšia úloha zo slovenčiny

Na každú úlohu zo slovenčiny

sa moja duša teší,

až do okamihu kedy učiteľ,

tému na básničku zavesí.

Vtedy každého smiech prejde,

keď pokračovať v básničke

už ďalej nejde.

Kto však básničku doma urobí,

päťka z klasifikačného sa mu udobrí.

Bol aj druhý spôsob,

ako sa z úlohy oslobodiť,

stačilo päťdesiat klikov urobiť.

Prečo nad básničkou sa mučiť?

Radšej spoločenskú situáciu som sa mohol učiť.

My však úlohy musíme robiť,

a potom sa nám do školy nechce chodiť.

Tam zas čítanku na chrbte nosiť.

Pre túto knihu sa oplatí aj

Vlastný život položiť.

Preto kto nemá rád úlohu zo slovenčiny,

na polroka prepadá z materčiny!